Košický public art na pol ceste

Autor: Gabriela Kisová | 14.1.2014 o 10:16 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  1001x

Pojem verejný priestor zažíva na Slovensku nevídanú popularitu. Zatiaľ čo pred niekoľkými rokmi to bol outsiderský výraz, ktorý používali odborníci v architektúre a umení v kritickej diskusii, dnes sa tento pojem udomácňuje v médiách, v grantových výzvach a v komunálnej politike. V zásade je to dobrá správa, v ideálnom prípade je kvalitná odborná diskusia predpokladom pre vydarenú prax.

Aj v rámci projektu Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013 sa deklarovala práca s verejným priestorom. Zastrešiť ju mal umelecký projekt Public Art Days: „Medzinárodný projekt zameraný na súčasné netradičné spôsoby riešenia verejného priestoru mesta, ktorý otvára diskusiu o jeho ďalšom formovaní a rozvoji" (1). V rámci podujatia boli v Košiciach osadené viaceré sochy od slovenských a zahraničných umelcov. Cieľom organizátorov mala byť komunikácia so širokou verejnosťou a posilnenie celkového povedomia a vnímania súčasného výtvarného umenia vo verejnom priestore (2). Zaujali ma dve sochárske realizácie, ktoré sa mi v tomto kontexte zdajú nanajvýš problematické. Ale nie z pohľadu umeleckej kvality, pretože Juraj Bartusz (*1933) a Dan Graham (*1942) sú výborní umelci. Problém vidím vo finálnej prezentácii ich diel smerom k publiku. Dobre umiestnené kvalitné umelecké dielo vo verejnom priestore celkovo odráža postavenie umenia v spoločnosti a komunikuje s veľkým počtom ľudí. Žiaľ v prípade sôch oboch umelcov ostal tento potenciál nevyužitý.

bartusz2.jpg

Dvojdielna monumentálna plastika Juraja Bartusza s názvom Brána kozmonautov (1973) bola osadená pred hlavnou budovou Technickej univerzity na Letnej ulici. Táto antropomorfná socha venovaná vesmírnemu výskumu vznikla v období začínajúcej sa normalizácie a patrí k Bartuszovým najznámejším realizáciám. Pri príležitosti jeho retrospektívy v Slovenskej národnej galérii v roku 2010 bol vydaný katalóg, v ktorom kunsthistorička Vladimíra Büngerová sochu spomína v úvodnom texte: „Monumentálna exteriérová plastika nenašla nikdy svoje pevné miesto v adekvátnom pozemskom plenéri. Séria fotografií (autor Gabriel Kladek) zachytáva jej inštalovanie na širokom horizonte za Košicami. Akciu inštalovania realizoval autor s priateľmi a spolupracovníkmi v jedno sychravé popoludnie. Hľadanie miesta pre túto rozmernú plastiku symbolicky odkazuje na problematiku osadenia exteriérových plastík v 70. rokoch v našom prostredí, ktoré sa práve vtedy začalo členiť na dve scény - oficiálnu a neoficiálnu" (3).

O štyridsať rokov neskôr sa dielo radené k neoficiálnej scéne definitívne zaradilo do oficiálneho kontextu. Jurajovi Bartuszovi sa pri príležitosti životného jubilea dostalo pocty v podobe osadenia jeho plastiky pred univerzitnú budovu.  Z pohľadu jeho akademickej dráhy ide o symbolické miesto, keďže práve tu pred pätnástimi rokmi Bartusz zakladal novú košickú Fakultu umení. Je však diskutabilné, či napriek tomu možno kúsok trávnatej plochy medzi chodníkom a frekventovanou vozovkou považovať za „adekvátny pozemský plenér" pre takúto sochu.

Bartuszova vesmírna Brána potrebuje horizont, široký priestor a nie zúžené zorné pole ako je tomu na Letnej ulici. Priestor, v ktorom sa umelecké dielo nachádza, je spolutvorcom jeho významu. Čas a priestor sú najdôležitejšie koordináty Bartuszovej tvorby, o to viac prekvapí, že autor dal súhlas na tak nevýhodné osadenie svojej plastiky. Navyše, pri pohľade cez Bránu vidíme reklamný billboard, dokonca hneď dva za sebou, situované v jednej línii s umeleckým dielom. Aký 'vesmír' sa nám tu otvára? Namiesto priestorovej hĺbky oko narazí na plochu reklamy, symbol nekonečného vesmíru našich konzumných túžob. Aby to nestačilo, sochu poškodil sprejer, takže je dočmáraná z oboch strán.

bartusz1.jpg

Na rozdiel od Juraja Bartusza si americký umelec Dan Graham pre svoju sochu v Košiciach vybral najlepšie možné miesto v Mestskom parku. Napriek tomu sa o jeho diele nedá hovoriť ako o vydarenej realizácii a to z jednoduchého dôvodu: doposiaľ nebolo dokončené. Svetoznámy konceptuálny umelec a sochár bol do Košíc pozvaný začiatkom septembra na otvorenie svojej výstavy v rámci Trienále súčasného obrazu a na odhalenie sochy s názvom Pavilion. Ide o priestorový objekt - labyrint s transparentnými stenami zo skla a perforovaného plechu.

graham1.jpg

Podobné sklenené alebo zrkadlové pavilóny má Graham inštalované vo viacerých mestách na celom svete, ja sama som videla jeden z nich v sochárskom parku v nemeckom Kolíne v roku 2011. Autor tieto skulptúry blízke minimalizmu a modernistickej architektúre charakterizuje ako 'very social', určené sú podľa jeho slov deťom a rodičom počas víkendov. Umiestnenie do parku bola teda dobrá voľba. Háčik je v tom, že konštrukcia labyrintu ostala z nepochopiteľných dôvodov odkrytá, odhalenie teda prebehlo napriek tomu, že socha nebola riadne osadená a nie je ani dodnes. V zmluve o vytvorení diela (dostupná na internete), ktorú uzavreli nezisková organizácia Košice - EHMK 2013 a firma NEZYS s.r.o. so sídlom v Prahe, je uvedená cena za vytvorenie diela vo výške 100 000 amerických dolárov. Podľa zmluvy je povinnosťou objednávateľa, teda košickej neziskovky, aby na svoje náklady zabezpečila inštalovanie a technické zabezpečenie diela. Organizátori údajne čakajú na špeciálny štrk, ktorý má zakryť spomínanú konštrukciu. Otázkou ostáva, prečo odhalili zjavne nedokončené dielo a čo táto skutočnosť znamená pre vizuálne formovanie verejného priestoru? Keďže konštrukcia labyrintu nebola zapustená do zeme, ani inak zakrytá (ako je to pri ostatných Grahamových realizáciách), diváci sú ukrátení o perfektnú priestorovú ilúziu, pretože vidia aj to, čo malo ostať neviditeľné. Pohyb po Grahamovom pavilóne sa mení na prekračovanie masívnych kovových trámov, o ktoré sa možno ľahko potknúť. Byť rodičom, dávam pozor na deti.

graham2.jpg

Text bol publikovaný v časopise Romboid 10/2013 v rubrike Vidím

 

Poznámky: 
(1), (2) Správa o stave projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013, Košice, 2. október 2013

(3) bartusz. gestá / body / sekundy. Slovenská národná galéria, Bratislava 2010, s. 10

Fotografie: Gabriela Kisová

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?