V letnej čitárni so slovenskými kurátormi a kurátorkami

Autor: Gabriela Kisová | 5.8.2011 o 0:49 | (upravené 5.8.2011 o 1:03) Karma článku: 4,47 | Prečítané:  1366x

Po tom, čo som sa minulý rok pýtala slovenských umelkýň a umelcov, akú literatúru si balia do dovolenkového kufra, tentoraz ma zaujímalo, čo v lete čítajú slovenskí kurátori a kurátorky. Vypáčila som to len z malej „vzorky", no poviem vám, že ide o fajnový výber.

Dieter Roth, Literaturwurst Martin Walser, 1961Dieter Roth, Literaturwurst Martin Walser, 1961

Palo Fabuš: Dočítal som pred pár dňami Ferdydurke od Witolda Gombrowicza, skvelý román o lepkavosti konvencií a urputnom trvaní na vlastnej predstave o svete podaný snovou literárnou taktikou. Ďalej Veľkú transformáciu od Karla Polanyiho o zmätenom vysporiadavaní sa s rodiacim sa tržným systémom v 19. storočí. Inak teda od začiatku roka neustále vetrám diela Friedricha Nietzscheho a pomaly sa vpletám do jeho myslenia. V prestávkach sa prekúsavam knihou rozhovorov s Petrom Sloterdijkom a biografiou Mariny Abramović. To sú, myslím, všetky chody.

Palo Fabuš, publicista, teoretik a kurátor, redaktor časopisu Umělec, žije v Prahe


Petra Hanáková: Neviem, čo to o mne komu napovie, ale čítam toho väčšinou veľa naraz a to čo sa nakopilo teraz budí dojem dosť veľkého zmätku: Jozef Hajko: Nezrelá republika; Peter Reichel: Svůdný klam Třetí říše; Jan Keller: Abeceda prosperity, Zuzana Búriková/Daniel Miller: Au Pair; Mariusz Szczygieł: Udělej si ráj. Čo by som z toho čo ma zaujalo minulý rok mohla odporučiť je hoci román HHhH od Laurenta Bineta. Podobných románov o písaní románu už síce vzniklo mnoho, tento je ale tak trochu i o nás (atentát na Heydricha i románový príbeh jeho „multimediálnej" rekonštrukcie). A vôbec, západní autori obyčajne nepíšu o našom kúte s takým zaujatím a sympatiami, čitateľsky to uspokojuje.

Petra Hanáková, kunsthistorička, filmová teoretička a kurátorka Slovenskej národnej galérie v Bratislave


Lenka Kukurová: Môj výber „letnej" literatúry má odbornejší charakter, no veľmi prístupnú formu písania. Natrafila som na knižku od americkej umelkyne Susanne Lacy z roku 1994 nazvanú Mapping the terrain: new genre public art. Autorka, ktorá sa sama venuje umeniu vo verejnom priestore so spoločenskými presahmi, sa pokúša predefinovať a rozšíriť pojem public artu. V novom ponímaní to znamená nielen vykročiť z galérie do verejného priestoru, ale aj využívať presahy do mimoumeleckej sféry - pracovať s komunitou a spracovávať témy, ktoré sa života verejnosti priamo dotýkajú. Nové podoby public artu aj problémy kritiky v antológii rozoberajú texty od umelcov/-kýň a kurátorov/-iek (S.Gablik, L.Lippard, Guillermo Gomez-Pena). Pionier akčného umenia Allan Kaprow napríklad referuje o svojich aktivitách s negramotnou mládežou z chudobných štvrtí a antológia je doplnená aj o prehľad umeleckého diania na poli public artu ako nového žánru v 80. a 90. rokoch.

Lenka Kukurová, kurátorka a kunsthistorička, doktorandka na Karlovej Univerzite v Prahe


Omar Mirza: Nedávno som čítal knihu „Kvantová teorie nikoho nezabije" od Marcusa Chowna. Bol som už trochu unavený umením a mal som chuť „uletieť" do úplne iných sfér. Priznám sa, pochopil som ledva polovicu, no napriek tomu som bol úplne fascinovaný. Všetkými tými neuveriteľnými teóriami, ktoré dokazujú akurát to, akým nepoznateľným pre nás vesmír stále ostáva. Čím menej chápeme svet, tým nás viac fascinuje. So súčasným umením to však často funguje opačne; čím je nepochopiteľnejšie, tým je to väčšia nuda... Brúsim si oči na množstvo kníh, niektoré z nich ma už roky smutno čakajú na poličke. Chlácholím sa tým, že však snáď na dôchodku... Keďže ja mám rád drsný, zemitý štýl, do dovolenkového kufra odporúčam pribaliť Pišťanka, Dobrovodu, alebo Bukowského. A ak niečo o umení, tak „Jak prodat vycpaného žraloka za 12 milionů dolarů" od Dona Thompsona, to je také letné.

Omar Mirza, výtvarný kritik a publicista, kurátor Nitrianskej Galérie a tvorca relácie Hore Bez

 

+++++++++

Ako poznámka pod čiarou zopár tipov z mojej knižnice:

Monika Kompaníková, Piata loď: Román slovenskej autorky ma príjemne prekvapil, príbeh dievčata z problémovej rodiny je napísaný literárnym jazykom, ktorý doslova modeluje svoje postavy, ale necháva veľký priestor pre fantáziu čitateľa. Bez pátosu a veľmi úprimné.

Michael Třeštík, Umění sbírat umění: Český architekt a zberateľ píše o svojej vášni. Už nejaký čas sa chystám na túto knihu, aby som nazrela hlbšie do zberateľskej duše.

Rem Koolhaas, Třeštící New York: Kniha svetoznámeho architekta z roku 1978 je o urbanizme v New Yorku od roku 1850 až po rok 1939 a opisuje revolučné zmeny na Manhattane, vznik novej architektúry mrakodrapov a megalomanských projektov. Skvelý pohľad na architektúru ale aj na americkú spoločnosť tej doby.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?