reklama

Genetické baroko Michala Černušáka

Michal Černušák pracuje na jednom plátne viac ako mesiac. Najlepšie sa mu robí v noci, keď ostatní spia. Jeho posledné obrazy ohúria veľkosťou, farebnosťou a spleťou postáv. Položila som mu zopár otázok o jeho vzťahu k vede, prečo maľuje na stále väčšie plátna a čo práve číta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Michal Černušák, Let your troubles out, 2009
Michal Černušák, Let your troubles out, 2009 

GK: Na Tvojich najnovších maľbách sú zobrazení vedci, lekári či technici. Aký je Tvoj vzťah k vede a technike?

MČ: Veda a technika nás ovplyvňuje vo všetkom čo robíme. Sme súčasťou tejto civilizácie, v ktorej sa prostredníctvom digitálnej infraštruktúry stierajú dokonca hranice medzi mestom a vidiekom. Digitálna revolúcia potláča analógový prenos, dostupnosť internetu a informácií formuje uvažovanie každého človeka a tým pádom aj mňa ako výtvarníka. Samozrejme s výnimkou, že nežijeme v zrube kdesi na horách.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlavná otázka, ktorú vo svojich najnovších maľbách riešim, súvisí s uhlom pohľadu, z akého sa na vedu pozeráme. Udivuje ma, že veda sa stala otázkou viery, alebo akýmsi náboženstvom, ktorým nás dopovali v období komunizmu a dedičstvo zastaraných poznatkov z konca 19. storočia stále tvorí gro učebníc pre základné školy. Nechápem ako sa dá veriť niečomu, čo si samo odporuje, alebo sa neustále vyvíja. Veda tu nie je kvôli tomu aby nastolila nemenné dogmy, ale aby hľadala pravdu bez ohľadu na to, či bude, alebo nebude pohodlná lobistickým skupinám evolucionistov.

Taktiež ma zaujíma postoj katolíckej cirvi, ktorá je schopná odobriť akýkoľvek nový vedecký poznatok a názor, ktorý sa v momentálnej situácii javí ako nemenný. Chová sa teda „trendy" a myslím si, že je na najlepšej ceste vytvoriť druh univerzálneho náboženstva, schodný pre každého. Stačí sa pozrieť do jej histórie a hneď je všetko jasnejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V súčasnosti ma okrem toho zaujíma genetický výskum, ktorý v mnohých bodoch potláča Darwinovu teóriu a keďže som od malička kreatívny, vždy mi bol bližší názor kreacionistov než evolucionistov. Genetické inžinierstvo určite ponúka mnoho nových východísk a poznatkov, čo je skvelé a sám mám z toho veľkú radosť. Je tu však istá obava, či sa výskum nevymkne morálnym zásadám a vedci nezačnú tvoriť rôzne klony klonov a nové druhy polo zvierat a ľudí, aby sme napríklad docielili najlacnejšiu pracovnú silu v dejinách.

Pre časom som počul o vedeckom sympóziu, kde úlohou bolo vytvoriť bio-robota bez použitia kovových a iných ako biologických častíc. Takže, čo ak nám to prerastie cez hlavu? Ako môže konkurovať západ Číne, ktorá má najlacnejšiu pracovnú silu na svete a novú nachádza v Afrike, do ktorej rozširuje svoje podniky? Nepodcenil tu západ náhodou niečo? Možno však ide skutočne len o pád jedného impéria, ktoré sa nahradí novým. Samozrejme môžem sa mýliť a budem len rád.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Minulý rok si začal maľovať obrazy vo formáte 3 x 4 metre, čo je úctyhodná veľkosť. Ako si k tomu dospel?

Od malička som obdivovateľom ranorenesančnej, renesančnej Talianskej, Nemeckej a Flámskej ako aj barokovej maľby, ktorá je pre mňa východiskovým bodom a môžem sa o ňu kedykoľvek oprieť. Veľkoformátové obrazy boli jej neoddeliteľnou súčasťou a tieto generácie autorov nám zanechali skutočnú hodnotu. Hodnota síce nezávisí od veľkosti formátu, ale nech mi nikto nehovorí, že keď sa ocitne pred sedem metrovým plátnom, nezmocní sa ho iný druh pocitu ako pri formáte 30 x 20 cm.

Posledné dve letá som veľa cestoval po Taliansku a Sicílii a navštívil som mnoho chrámov, galérií a zbierok, takže niet sa čomu čudovať, že ma to ovplyvnilo. Rozmerný formát sa pre mňa stal väčšou výzvou a konfrontácia rozmernej bielej plochy s vírom nápadov a vízií, ktoré nosím v hlave je pocit v zásade neopísateľný, ale momentálne pre mňa určujúci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tvoje obrazy tematizujú súčasné problémy, závesný obraz má za sebou dlhú tradíciu a maľba je klasická technika. Vyhovuje Ti toto spojenie súčasného obsahu s klasickým médiom? Nerozmýšlal si nad „súčasnejšími" výstupmi ako video či animácia?

Maľba je súčasné médium a sama o sebe nemá tendenciu podliehať starnutiu. Je tu s nami od nepamäti a iba sám tvorca sa môže uzavrieť v sebe, zostarnúť, prestať komunikovať s okolím a reagovať naň. Toto v úvodzovkách nebezpečenstvo nenesie médium, ale umelec sám. Viem však dokonca o niekoľkých prípadoch v súčasnom umení, kedy sa autor uzavrel pred vonkajším svetom a dokázal vyprodukovať veľmi zaujímavé subjektívne až introvertné výpovede. Dokonca si ani nemyslím, že umenie ako také MUSÍ reagovať na súčasné dianie a to, že ja takto pracujem nie je predsa podmienka aj pre ostatných.

Digitálne médiá vnímam ako len ďalšiu rozšírenú možnosť v rámci vyjadrenia. Sám som už jedno video vyprodukoval s pomocou animátora Michala Levyho a ďalším presahom sa vôbec nebránim, naopak práve animácia mi ponúka možnosť dať do pohybu statický obraz a to je ďalšia výzva, s ktorou chcem pracovať.

Pri maľbe používaš okrem štetca aj airbrush. V čom Ti to vyhovuje?

Airbrush mi umožňuje rýchlejšie dosiahnuť efekt rozostrenia ako olejomaľba, kde by som musel pracovať s rozháňačom a čakať kým vyschnú spodné vrstvy. V akryle je tento problém znásobený tým, že rýchlo zasychá a v podstate by som išiel proti technológii samej, pretože akryl na toto uspôsobený nie je a nepomôžu ani spomaľovače schnutia. Rozostrenie akrylovými farbami sa dá docieliť iba rýchlym nanášaním pomocou štetca, avšak pomocou oleja alebo airbrushi sa dá dosiahnuť oveľa prirodzenejšie, takže načo bojovať s technológiou, ktorá kladie prekážky a zbytočne strácať čas a energiu, keď sa to dá vyriešiť jednoduchšie a účinnejšie. Akryl používam viac menej len na plošné riešenia, alebo ako podmaľbu. Detaily, hrubé nánosy vrstviev a lazúrovanie, ktorými sa mi darí vytvoriť hĺbku prenechávam oleju, rozostrenie zase airbrushi.

Spomínal si mi, že rád a veľa čítaš. Čo máš teraz rozčítané?

Minulý týždeň som dočítal titul Prečo ľudia plačú pred obrazmi od Jamesa Elkinsa. Myslím si, že je to veľmi zaujímavá kniha a odporúčam ju aj odbornej verejnosti. Autor sa v nej zaoberá otázkou ako je možné, že obraz dokáže zaútočiť na emócie diváka a dohnať ho napríklad až k slzám. Som veľmi rád, že otvoril túto tému, pretože sa mi už dlhší čas zdalo, že v strednej Európe je na výtvarné umenie za posledných 15 rokov vyvíjaný tlak, aby bolo čo najviac vykalkulované, vypočítateľné, vysvetliteľné a uchopiteľné. Sú tu však aj ďalšie vrstvy, ktoré na diváka pôsobia a to podľa môjho názoru rovnako dôležité.

Momentálne čítam Proroka od Franka E. Perettiho, v skratke je to román o manipulovaní informáciami hlavným redaktorom televíznych novín najsledovanejšieho informačného kanálu v Amerike v čase guvernérskych volieb.

www.cernusak.com

Gabriela Kisová

Gabriela Kisová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vizuálne umenie ma zaujíma. Venujem sa mu pracovne a aj vo voľnom čase. Kvalitné výtvarné umenie by malo byť v našej spoločnosti viac zakotvené a preto o ňom píšem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáVizuálne umenieSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu